evanjelik.sk

Evanjelicka teologia zaraduje sviatosti spolu s Evanjeliom medzi tzv. prostriedky milosti. Pojmom prostriedky milosti oznacujeme take „veci“, ktorymi nam Pan Boh dava svoju milost. Teda na otazku: Akym sposobom mi je dana Bozia milost (pre zalsuhy Pana Jezisa Krista)? Odpoved znie: Cez prostriedky milosti. (Analogia: Ako sa dostanem z bodu A do bodu B? Napr. dopravnym prostriedkom.) Teda, milost Bozia sa nevznasa niekde vo vzduchu nado mnou, ale nejakym konkretnym sposobom mi ju Pan Boh dava (skrze zvest evanjelia, skrze vysluhovanie svaitsoti) a ja tiez nejakym konkretnym sposobom ju mozem prijat/odmietnut (a to je viera, resp. nevera).
Asi nikto nema problem chapat, ze zvestovanie Evanjelia, t.j. dobrej spravy o Jezisovi Kristovi je sposob (prostriedok), ako sa ludia dozvedaju o Bozej milosti. Ide tu vsak o viac ako len o informaciu. Ked Boh hovori skrze svoje Slovo, On aj kona. Jeho Slovom povstali veky (Zid 11:3). Napokon, aj v beznom zivote, ked Ferko dava Anicke kvety, ako to robi? Jednoducho vystiera k nej ruku s kvetom a vyjadruje to aj slovne. A katek je jasne, ze tu nejde len o technicku informaciu, ale ze tie kvety su jej v tej chvili skutocne davane a vyjadruju v danom momente cely Ferkov postoj voci nej (lasku).
Luteranska teologia sa vlastne snazi zdoraznit, ze to, co Boh kona, a to, ak sa ja o tom nedozvedam, nie je od seba az tak oddelene. My totiz zijeme v hmotnom svete, A tak aj ta zvest Evanjelia su ako Ferkove slova a sviatost je ako ta vystreta hmatatelna ruka Bozia.
Ked ja teda uverim tomu Slovu Evanjelia, prijimam vierou Boziu milost, ktoru mi Boh dava.
Podla luteranskeho chapania, aj sviatosti su takymto prostriedkom zvestovania a udelovania Bozej spasonosnej milosti. Kamenom urazu je odpoved na otazku – V akom zmysle? Je tu nebezpecie, ze spravime zo sviatosti magiu, a budeme si mysliet, ze sviatost nam automaticky zaruci spasu. Ale tak ako sediet v kostole pod kanclom a pocuvat zvest evanjelia v kazni nam bez nasej odpovede viery nezaruci vecny zivot, tak podobne aj pri sviatosti. Len viera, ktora sviatosti prijima, robi sviatost ucinnou, efektivnou.
Nie je potom zbytocne krstit, vysluhovat Veceru Panovu, ked chyba viera? Vobec nie! Potom by bolo zbytocne aj zvestovat Evanjelium, ak posluchaci su neveriaci. A to je zrejmy nezmysel. Pri zvestovani prave to ocakavame, ze to zvestovanie vieru vzbudi. A tak podobne je to aj so sviatostami. Sviatosti vieru vzbudzuju a viera ich tiez prijima. Viera ich vsak netvori, ani nepodmienuje ich platnost.
J 3:16 predsa plati bez ohladu na to, ci ja tomu verim alebo nie. Dokonca, aj ked sa farar tacka opity na kancli a cita J 3:16, tak to nic neoslabuje na platnosti daneho Evanjelia, aj ked to iste u posluchacov ubera na jeho doveryhodnosti. Preto podla evanjelickeho chapania Evanjelium a sviatosti su uplne nezavisle od osoby toho, kto ich udeluje, prisluhuje, zvestuje, aj od osoby toho, kto ich prijima...
Teda je dolezite rozlisovat medzi platnostou sviatosti a ich ucinkom, podobne ako pri evanjeliu. Aj Evanjelium je platne nezavisle od nas ludi, od kazatela i posluchaca. Ale iste mam z neho uzitok az ked uverim. Sviatost je platna aj bez viery (podobne ako Evanjelium), ale viera ich robi ucinou v mojom zivote, teda skrze vieru mam osoh zo sviatosti, z Evanjelia.
Este by som to mohol rozpisovat ale asi by som sa uz viac-menej opakoval. Ak mate k tomu nejake dalsie otazky, poznamky, tak sem s nimi.
Priznam sa, ze ked som ja pochopil tieto veci, akoby som prezil dalsie svoje obratenie a mnohe veci som zacal vidiet novymi ocami. Tiez je vsak zrejme, ze mnohi evanjelici ani zdaleka takto nerozumeju sviatostiam a casto sklzavaju do ich magickeho chapania. Tak ako mnohi ziju v omyle, ze chodene do kostola (a pocuvanie kazne) im zaruci vecny zivot a spasenie. Problem vsak nie je v chodeni do kostola, ani v kaznach, ani vo sviatostiach, ale vo viere/nevere posluchacov.
:-)ndrej